Milí moji čitatelia, minule som sa stretla s jednou mojou kamarátkou, v jednej cukrárni. A čo ma viedlo k tomuto článku? Spomínali sme si na školské časy. Ja som chodila na školu Ilvermony. Tak neviem, ako to funguje na Rokforte. No kamarátka, ktorej meno nebudem spomínať, tak mi vravela, že profesorka McGonagallová má vždy poruke dózu s keksíkmi. Poväčšine šlo o škótske maslové sušienky, no občas, najmä niekedy okolo Halloweenu a pred koncom školského roka, že jej domáci škriatkovia vždy napiekli Rokfortské tyčinky s chrumkavými semiačkami.
Vyznelo mi to ako skvelá príležitosť. Tak som napísala list profesorke McGonagallovej a skúsila som ju presvedčiť, o tom či by sa nechcela podeliť o ten recept. Že prišelci z Ameriky, alebo iných krajín, by ich mohli aspoň ochutnať. Poviem Vám, profesorka McGonagallová, je tvrdý oriešok. Nechcela a nechcela. No nakoniec sa mi ju, neviem akým spôsobom podarilo presvedčiť. No nedala mi presne ten recept, ale recept taký, ktorý vedia pohode urobiť aj muklovia a že to veľmi podobne chutí. Tak som bola rada aspoň za to.
Recept na Rokfortské tyčinky s chrumkavými semiačkami.
Postup:
Krok 1: Vo veľkej mise zmiešame múku, maslo a syr a vypracujeme hladké cesto.
Krok 2: Cesto vyvaľkáme na hrúbku asi 1 cm.
Krok 3: V pohári (alebo kompótovej miske) rozšľaháme vajce a potrieme ním cesto.
Krok 4: Cesto posypeme obľúbenými semiačkami (alebo ich zmesou).
Krok 5: Radielkom nakrájame na tyčinky široké približne 1 cm a dlhé približne 5 cm.
Krok 6: Tyčinky preložíme na plech vystlaný papierom na pečenie, ukladáme ich s asi centimetrovými medzerami.
Krok 7: Pečieme vo vyhriatej rúre (klasická 190°C, teplovzdušná 175°C, plynová stupeň 5) asi 10 minút, alebo kým tyčinky nie sú zlatohnedé.
Poznámky:
– Syr s modrou plesňou = u nás najbežnejšia Niva, alebo čokoľvek iné zoženiete.
– Syr namiesto strúhania stačí len rozmrviť rukami (plesnivý syr je hrozne mazľavý a lepí sa na strúhadlo).
– Ak chcete pikantnejšie tyčinky, pridajte do vajíčka obľúbenú zmes korenia (kari, grilovacie, a pod.) alebo bylinky.
– Vykrajované tyčinky môžu mať aj iné rozmery, resp. môžete vykrajovať úplne iné tvary, napr. kolieska. Ingrediencie:
– 1,5 hrnčeka hladkej múky
– 4/5 masla (pokrájaného na malé kocky)
– 200g syra s modrou plesňou (postrúhaného)
– 1 vajce na potretie
– semiačka na posypanie (ľan, sezam, slnečnica, tekvica, …)
Mirabella Rozmerien Moreberry
Autor: Hector Isaac Blackwood
-
Rokfortské tyčinky profesorky McGonagallovej
-
Typ na film – Kouzlo draka
Milí moji čitatelia, dostala som za úlohu, vám dať typ na film. A ako som tak rozmýšľala, ktorý film by to mal byť. Tak vyhral tento. Prečo? Tento film bol súčasťou môjho detstva. No stále, sa rada vrátim k tomu filmu. *Padne jej slzička z oka.* Áno, nostalgia moji milí čitatelia.
O Filme:
Zlý kráľ Roh sa snaží získať všetky „dračie perly“, ktoré, ak sú spolu, majú magickú moc získať vládu nad svetom. Keď sa mu podarí ukradnúť dve zo siedmich perál, majitelia zvyšných piatich sa rozhodnú spojiť svoje sily a proti kráľovi niečo podniknúť. KOUZLO DRAKA je neoficiálnou hranou verziou populárneho japonského anime seriálu Dragon Ball. Stretávame sa tu s mnohými postavami zo spomínaného seriálu, vystupujú však pod inými menami: Goku – Opičák, Bulma – Mořský Prst, Yamcha – Dřevěňák, Master Roshi – Želví muž a pod. Už podľa mien sa dá odhadnúť, že KOUZLO DRAKA nie je žiadnym vážnym filmom a od originálu si okrem príbehu, postáv a formy prepožičal aj značnú infantilnosť, ktorú navyše umocňujú slabé masky a triky.
Môj názor a pocity z Filmu:
Keď to začnete pozerať, možno si pomyslíte, preboha nejaký vojnový film. No nie je tomu tak, vyčkajte si na tie úžasné momenty, ktorým sa do dnes rada zasmejem. Áno, nová generácia, možno voči tomuto filmu bude krútiť nosom, ale povedzme si na rovinu. Síce tento film, bol nakrúcaný niekedy v 80. Rokoch, no dá sa nájsť aj verzia z 90.rokoch, kde sa trochu s tými trikami viac vyhrali. No fakt, len trochu. Nemôžete čakať efekty, aké nájdeme teraz vo filmoch. A hlavne, ako som už vyššie písala, nie je to také seriózne, ako dragon ball, je to komediálneho pôvodu. No musíte uznať, že s tými maskami sa vyhrali bravúrne bez green screenu. Viď obrázok nižšie.
Keď si pozriete film, dúfam, že sa tiež milo na tom zasmejete, ako ja.
Mirabella Rozmerien Moreberry -
Angličanky berou francouzský ples útokem v honbě za majetkem
Není to tak dlouho, pár měsíců, co jsem psala o dvou bystrozorkách a jedné jejich kamarádce, které se spolu chystali začít běhat. Ale když se mi nedávno dostal do rukou francouzský časopis Femme magique, byla jsem velmi překvapená, když jsem tam je objevila v jednom článku o plese. Ten jsem pro vás pochopitelně přeložila a najdete ho na další straně, ale ráda bych z něj vypíchla několik částí.
Jak je možné vidět na fotce nahoře, tak všechny tři tam jsou krásně vyfocené při vchodu na ples. Přímo uprostřed je bystrozorka Malin, která evidentně pro Francouze nebyla dostatečně zajímavá, když jí vůbec v článku nezmínili. Ale bystrozorka Yves Zoé Martin a její kamarádka Pheobe naštěstí ano.
I když Pheobino jméno neznali a referovali o ní jako o „tajemné Angličance“. Před těmi pár měsíci se velmi usmívala na dalšího bystrozora, pana Kierana, ale podle tohoto článku na něj už asi zapomněla. Jinak by určitě jí na ples doprovodil. Aspoň si mohla najít nového nápadníka, Marcela Dreuxe, což bude, předpokládám, ten fešný mládenec na fotce úplně napravo. Podle článku si s ním velmi rozuměla. Možná za to může asi ten majetek, kterého má evidentně dost.
Nejvíce mě ale zaráželo, jak referovali ohledně Yves, známé ve Francii především jako Zoé, jak je poznat. Ono už to jméno Yves, jak jsem byla informována, je francouzské chlapecké jméno. Velmi zvláštní pojmenovat tak dívku, ale bohaté čistokrevné rodiny si to asi mohou dovolit. Ano, Yves odtamtud pochází, jak je vidět, proč ovšem pracuje zde jako bystrozorka je otázkou.
Stejně tak je otázkou, jaká je vlastně její minulost ve Francii. Podle určitých narážek tam nemá moc dobrou pověst. Zmíněna je jakási kauza „Rouenských trnů“,o které se bohužel více nepíše, ale budu se pochopitelně snažit o tom zjistit co nejvíce. Prozatím podle článku odhaduji, že se jednalo asi o nějakou snahu získat majetek pomocí falešných obvinění.
Pro Isaaca Matthieua, což je ten pohledný muž na fotce úplně vlevo, je to ovšem špatná zpráva. Sice francouzští novináři to nezmiňují, ale já jsem ho hned poznala, jednoho z členů našeho Starostolce. Jak je vidět, ve volném čase rád obráží francouzské plesy a až moc si na nich užívá. „Nejen, že se v jednu chvíli velmi podezřele spolu vrátili z některé z ložnic, navíc se k sobě velmi měli i v jídelním sále. Až nespolečensky hodně. Ostatní hosté by možná měli být rádi, že se velmi brzy zase vytratili někam do horních pater.“
Můžeme teď jen doufat, že se patřičně ochránil. Samozřejmě tím myslím před případnou žalobou či nějakým falešným obviněním. Ty mu podle francouzských novinářů teď evidentně hrozí. Budeme si muset počkat na další činy slečny Pheobe nebo slečny Yves.
Preložený článok z Francúžštiny.
Milostné pletky na plese Dreuxů! Budou falešná obvinění?
Plesy a slavnosti v sídle Dreux jsou vždycky impozantní, ale poslední byl kromě toho i skandální. Postarali se o to dokonce jejich vlastní krev a příbuzenstvo.
Mladé čarodějky, které si už dlouho dělají zálusk na stále svobodného Marcela Dreuxe, sedmatřicetiletého dědice rodu Dreux, si teď mohou na něj či jeho majetek nechat zajít chuť. Postarala se o to mladá tajemná čarodějka v červených šatech, které ho již velmi brzy po příchodu zaujala. Její jméno zůstává neznámé, pravděpodobně ale bude pocházet z Británie podle toho, že namísto francouzsky po celý večer hovořila pouze anglicky. Marcelovi to ovšem při jejich dlouhých konverzací vůbec nevadilo. Od jejího příchodu pak už celý večer strávil jen s ní.
Její britský původ naznačuje i její společnice, se kterou na ples dorazila. Není jí nikdo jiný než Yves Zoé Martin, první sestřenice Marcela Dreuxe, dědička rodu Martinů, a především známá jako hlavní aktérka v kauze „Rouenských trnů“. Právě tato skutečnost vrhá neblahé světlo na tajemnou Angličanku a vystávají tak otázky, jestli ji Zoé nepřivedla na ples se skrytými intrikami. Že by si tu někdo dělal zálusk na majetek svého bratrance a využíval pro to svou anglickou kamarádku?
O Zoé se už dlouho ví, že po neúspěchu „Rouenských trnů“ se stáhla do Anglie, ovšem co tam dělá, je záhadou. Když se ale vrátí do Francie, evidentně to stojí za to. Hlavně protože se na plese objevil i jeden z britských bystrozorů, který si žádal s ní mluvit. Do čeho se to jen v Anglii zapletla? Naštěstí se zdá, že stačilo, aby si s ním zatančila její babička, Esther Martin, a nebezpečí bylo zažehnáno.
Bohužel ale kvůli tomu nezvládla na plese uhlídat svou vnučku. A tak Zoé nejen, že přivedla svou tajemnou kamarádku, ale sama má už v hledáčku nového muže. Isaac Mathieu, jeden z potomků rodu Mathieů, který ve Francii moc času nepobývá, si nevybral pro svůj návrat ze zahraničí vhodnou dobu. A podle toho, co dělali na plese, už pro něj může být moc pozdě. Nejen, že se v jednu chvíli velmi podezřele spolu vrátili z některé z ložnic, navíc se k sobě velmi měli i v jídelním sále. Až nespolečensky vhodně. Ostatní hosté by možná měli být rádi, že se velmi brzy zase vytratili někam do horních pater.
Isaac Matthieu se teď může jen dočkat, kdy se dočká žaloby s falešným obviněním. Nebo se jí dočká Marcel dříve? Je jen otázkou, co má Zoé a její společnice za lubem a čeho se od nich dočkáme.
Mirabell Rozmerien Moreberry -
Dovolenka, pre Botanikov a bylinkárov, alebo pre milovníkov prírody?
Milí, moji ctení čitatelia, dnes tu mám pre vás zas jednu z tých príjemnejších tém. Moja šéfka ma poslala, že mám pracovne zájsť na Fiji, že vraj si tam prídu na svoje nie len muklovia, ale aj čarodejníci. Tak mala som odpovedať, nie? Na také čosi sa „Nie“ neodpovedá. A tak som si teda zbalila kufre a hor sa na Fiji
No a kde to presne som išla? Miesto nádherné, ako samotný názov. „Záhrada obrovského spánku na Fiji.“ Ako náhle som tam prišla, som od samého úžasu onemela. Po celej záhrade vás vedie drevená cestička, vyrobená samotnými tunajšími muklami. Na okolo samé hory, rastliny, orchideí, ani som nevedela, že toľko farieb a odrôd orchidei existuje.
Keď pôjdete ďalej, a vyberiete sa cestičkou smerom vyššie, dostanete sa na niečo ako terasa, alebo balkón, odkiaľ sa vám dostane krásneho výhľadu. Uvidíte, celú záhradu zvysoka, a jej krásy zelene, rastlín, kvetín, onemiete. S úžasom len budete hľadieť na tú krásu.
Ako som sa tak prechádzala touto záhradou, aj som zabudla, prečo ma sem vlastne poslala moja šéfka. Zistiť, či naozaj sú tu miesta aj pre čarodejníkov. A tak som sa teda vydala rôznymi cestičkami. Hľadala som to miesto. Aj som si už myslela, že tu nič také nie je. No nakoniec, som našla. Keď prídete ku tejto krásnej spacej žene. Muklovia, sa odtiaľ zvyčajne hneď otočili.
Som sa tam trochu prešla a všimla som si prechod, medzi stromami. A tak som si počkala, pokiaľ bude čistý vzduch a som sa vydala spomedzi tie stromy. Pohľad, ktorý sa mi naskytol, keď som tade prešla, mi vyrazil dych druhý krát. Kamenné cestičky, ktoré lemovali prístrešia z dreva a okolo samé bylinky a rastliny a kvetiny. Na niektorých bolo, hneď vidieť, že patria do kúzelného sveta.
A čo tak si dať miestne špeciality? Drinky a jedlo? Ako náhle prejdete záhradkou, vás tam čaká pekný domček, s veľkou terasou s výhľadom do záhrady. Čarodejníci, keď vedia kam majú ísť, tak vedia, že majú ísť za červeno-zelený látkový obraz. Kde rôzni miestni čarodejníci, robia predstavenia a vám spravia peknú zábavu.
A aké bolo jedlo? Určite si musíte dať jedlo s názvom „Palusami“ Tradičná takzvaná múčka z listov tara s kokosovým krémom. Vyrába sa z varených čerstvých listov tara, ktoré sú roztlačené do jemného, ale bohatého zeleninového kari. Do tohto pokrmu, sa nepridáva takmer žiadne korenie, čo je zaujímavosťou, ani čili. Je veľmi zdravé. Palusami sa podáva ozdobená kokosovým krémom. Niekedy sa pridávajú do toho jedla aj kúsky jahňacieho mäsa.
A ako mi to chutilo? Prirovnala by som to dusenému špenátu, proste mňamka!S pozdravom,
Mirabella Rozmerien Moreberry -
Britka, zavraždená v Ázii?
Milí moji čitatelia, áno znova ku vám idem so správami. No tento krát nič šťavnaté, ani milé a ani recept. Ako už môžete z názvu článku prečítať, stala sa ďalšia katastrofa.
Z mojich spoľahlivých zdrojov som sa dopočula, že v Ázii v parku Čang-ťia-ťie sa našla mŕtva čarodejnica, Poppy Ava Joanne, s muklovským pôvodom. Ako ma už aj vy iste poznáte, hneď som si vybavila cestu medzinárodným krbom do Ázie a išla som si to preskúmať. Strávila som tam síce štyri dni pokiaľ som sa konečne dostala k informácii, kto vlastne našiel tú mŕtvu čarodejnicu. S týmto pánom som si dohodla stretnutie, aby mi porozprával, čo sa stalo.
Martin Kingstone jeden z magizoologov, ktorí majú na starosti park v Ázii Čang-ťia-ťie, údajne išiel na každodennú prehliadku, ktorú zvyčajne robí pred skončením jeho zmeny. Keď si zrazu všimol, niečo nezvyčajné. „Zrazu sa začali tie krásne vtáky Fénixovia divne správať, prileteli na jedno miesto a tam začali krúžiť a vydávať podivuhodné zvuky.“Hovorí Martin Kingstone. No musíte uznať, takto sa zvyčajne Fénixovia nesprávajú, a to ani nemusím byť magizoolog, ako tento pohľadný muž. „Nezdalo sa mi to, tak som sa tam išiel pozrieť, samozrejme s prútikom v ruke, keby náhodou niečo na mňa vyskočilo, alebo niečo podobné. No ako som sa pomaly blížil, som počul to také prasknutie, ako keby sa niekto premiestnil.“ Žeby utiekol daný vrah, zločinec? „Keď som to počul, tak som sa ponáhľal, no jediné, čo som videl, bola bez známky života ležiaca žena na zemi. Hneď som ku nej prišiel a skontroloval, či dýcha. No žiaľ bolo neskoro. Pozrel som sa do jej kabelky, a zistil som si o danej žene základne informácie, aby keď to budem hlásiť na ministerstve, som ju mohol presnejšie opísať. Bol vedľa nej prútik, tak mi to nedalo a použil som kúzlo, ktoré ukázalo aké posledné kúzlo bolo použité. Čakal som protego, alebo expelliarmus, alebo podobné kúzlo… No… Ono…“ Tu sa Martin zasekol a musel si odpiť z vody, ktorú mal pri sebe. Ja som ho prosila nech mi prezradí o aké kúzlo išlo.
„Bola to jedna neodpustiteľná kliatba. Tá najhoršia.“ Povedal mi mladý muž celý bledý. Ďalej mi už muž nechcel nič povedať. A odišiel si robiť svoju robotu. A mne sa naskytlo toľko otázok. Kto by mohol byť až tak krutý ku žene, že použil tu najhoršiu neodpustiteľnú kliatbu? Kto to bol? A zabili ju v parku, alebo ešte v Londýne, alebo niekde inde? A tu ju chceli len odpratať? Alebo sa zabila sama, alebo možno len vrah chcel, aby si to všetci mysleli? Na tieto otázky, vám čím skôr zodpoviem, dúfam.
Vaša milovaná,
Mirabella Rozmierien Moreberry -
Melasový koláčik
Milí moji čitatelia, dneska tu pre vás, Vaša Mirabellka, nemá drámu ani napínavú reportáž. Poznáte ten melasový koláčik, ktorý si viete dať v troch metlách? Alebo kúpiť v cukrovinkách v Rokville? Tak som si ho skúsila spraviť doma a podelím sa s vami o ten recept.
Ingrediencie:
– 250 g hladkej múky
– štipku soli
– 110 g masla (pokrájaného na malé kocky)
– 3-4 polievkové lyžice studenej vody
– 135 g zlatého sirupu (Golden Syrup – kúpite v Tescu; asi pol plechovky)
– 125 g čerstvých (=neobschnutých) omrviniek z bieleho chleba
– 1 citrón (chemicky neošetrený)
– kúsok zázvoru
– 1 vajce
– 1 lyžica studenej vody
Postup:
Krok 1: Do veľkej misy dáme múku so soľou, pridáme maslo a prstami spracujeme na mrveničku (vyzerá to ako veľké omrvinky, maslo už nevidno).
Krok 2: Pridáme a nožom zapracujeme trochu studenej vody – len toľko, aby sa cesto spojilo.
Krok 3: Cesto zabalíme do potravinárskej fólie a dáme na 10-15 minút do chladničky.
Krok 4: Medzitým nastrúhame citrónovú kôru a vytlačíme šťavu. Zázvor očistíme a nastrúhame na jemnom strúhadle.
Krok 5: Na pomúčenej doske vyvaľkáme 2/3 cesta na hrúbku do 1 cm a vystelieme ním nízku zapekaciu misu s priemerom okolo 25 cm (tortová alebo pizzová forma).
Krok 6: Zlatý sirup dáme do rajničky a zohrejeme ho na slabom plameni (na miernej teplote), pridáme lyžicu citrónovej šťavy, citrónovú kôru, lyžičku postrúhaného zázvoru, chlebové omrvinky, dôkladne premiešame a zmes dáme do pripraveného cesta.
Krok 7: Zvyšok cesta rozvaľkáme a radielkom nakrájame na pásiky (asi 1 cm široké, ale môžu byť aj inej šírky), z ktorých na vrchu koláča vypletieme mriežku (zo zvyškov cesta môžeme urobiť ozdoby).
Krok 8: Prebytočné cesto zrežeme, okraje popritláčame vidličkou (aby sa vrchná mriežka neodliepala, a zároveň tým získame trochu dekoratívnejší okraj).
Krok 9: V pohári (alebo kompótovej miske) rozšľaháme jedno vajce s jednou lyžicou vody a touto zmesou potrieme celý povrch koláča.
Krok 10: Pečieme 25-30 minút vo vyhriatej rúre (klasická 190°C, teplovzdušná 170°C, plynová stupeň 5), kým koláč nie je zlatistý a chrumkavý.
Poznámky:
– Ak pri pohľade na zoznam ingrediencií dumáte, kde je melasa, vedzte, že sme ju nahradili zlatým sirupom – môžete pokojne použiť aj melasu, ale vtedy je koláč už fakt príliš príkry.
– Pri miešaní múky s maslom sa snažíme pracovať rýchlo, aby zmes nebola príliš mastná.
– Ak máte problém spracúvať cesto holými rukami (ja mám, nemám rada, keď sa mi niečo dostane pod nechty), použite tenké chirurgické rukavice (dajú sa kúpiť v lekárni alebo drogérii), sú skvelé!
– Ja som chemicky neošetrený citrón na Slovensku ešte nevidela, takže klasický citrón načim riadne vydrhnúť kefkou pod tečúcou teplou vodou.
– Omrvinky – zobrala som biely sendvičový chlieb, obtrhala som z neho „kôrky“ a striedku som natrhala nadrobno.
– Rešpektujte skúsenosti s vlastnou rúrou a koláč sledujte (nebuďte ako môj otec, ktorý sa riadil receptom a croissanty piekol 20 minút pri 180°C napriek tomu, že po 15 už boli na uhoľ).
,
Vaša
Mirabella Rozmerien Moreberry -
Kaviareň na Trafalgarskom námestí
Ako už viete moji milí a ctení čitatelia. Začína nám pekné jarné počasie a s tým aj otváranie terás v kaviarniach a podnikoch. Jedným z nich je aj kaviareň Rooftop na trafalgarskom námestí.
Musím sa priznať, že som do dnes o tejto kaviarni vôbec nevedela. „Naša kaviareň sa nachádza na streche, kde tu máme veľa zelene. Začíname otvárať prvé teplé jarné dni. A zatvárame niekedy v jeseni, keď už začínajú byť chladnejšie dni. No presné dátumy, sezónneho otvárania a zatvárania nemáme. Do konca, keď je chladnejšie počasie, na každú stoličku dáme deku, aby sa zákazník mohol prikryť v prípade, že mu bude chladno.“Hovorí, veľmi sympatická barmanka, ktorá v tejto nádhernej kaviarni pracuje.
Neodolala som a objednala som si kávu choccino Caramel.Musím uznať, že zmes chutí káva, mlieko, čokoláda a karamel prekvapili. Pre tých, ktorí majú radi sladké, ako ja, to je ako sa hovorí nebíčko v ústočkách.
Po celý čas, čo som pila kávu som sa snažila nájsť nejakú chybu, alebo niečo, čo by som mohla okritizovať. Áno, moji milí čitatelia. Prišiel aj tento deň, naozaj nemám čo vytknúť tomuto podniku. Výhľad krásny na rieku Temža a most Tower Bridge, je tu naozaj veľa zelene a kvietkov, ani nemáte pocit, že ste niekde v meste a pod vami na uliciach to vlastne žije. Káva úžasná o tom niet pochýb. Určite sa sem v blízkej dobe vrátim.
A poznámka nakoniec? Je to na polovicu muklovský a na polovicu čarodejnícky podnik. Predstavte si, platila som galeonmi. Verili by ste tomu? No nie je táto kaviareň úžasná? Určite si tam musíte zájsť. Vrelo odporúčam.
Vaša milovaná redaktorka,
Mirabella Rozmerien Moreberry -
Tri najky kamky a problémy medzi Aurormi!
Milostiví milí čitatelia, áno som tu zase ja. Sľúbila som vám informácie ohľadne tých štyroch ľudí, ktoré boli v Hoxtone. Zatiaľ vás sklamem, nič som zatiaľ o nich nezistila a škoda, že si nepamätám ako vyzerali, ale nebojte sa neskončila som s tým, určite na niečo prídem.
Aby som, ale začala aspoň niečo písať, niečo som predsa len objavila. Minule som si tak bola v jednom podniku na ďatelinové pivo. A neuveríte, kto sedel vedľa pri stole. Dve aurorky a žena, ktorú nepoznám, no aurorka určite nie je. Po nejakej dobe sa ku nim pridal, aj jeden Auror. Žiaľ mená si ich nepamätám, no myslím, že ten Auror sa volá Kieran. Kto by si nepamätal meno takého féšáčika. No, ale by som sa vrátila ku téme.
Dve informácie, jedna lepšia než druhá. Prvá je, že tieto tri ženy sa dohadovali, kedy začnú behať. Podľa počúvania, sa jedna Aurorka volá Malin a druhá Yves. Zvláštné mená. No, tomu treba, len pochvalu. Aurori si musia udržiavať kondičku. No prečo si ju chce udržať, tá ďalšia žena s dlhými čokoládovými vlasmi? Myslím, že ju oslovili Pheobe. Žeby to bola nová Aurorka? Alebo, len ich známa a chce sa udržať vo forme? Kto vie, ale tak fandíme vám žienky! Takže, keď uvidíte behať niekde v parku, tri ženy v sexy športovom oblečení, to budú oni.
A teraz prídeme ku veci, ktorá má veľmi zaujala. Keď pán Kieran, teda za predpokladu, že sa tak volá. Sa objavil vo dverách a prisadol si ku ženám, jedna z Auroriek, myslím, že Malin, začala byť veľmi nervózna. Na rozdiel od neznámej ženy s dlhými čokoládovo-hnedými vlasmi, ktorej meno, je zrejme Pheobe. Tá sa usmievala ako slniečko. Hmm, že by tu boli nejaké sympatie? To si ešte preverím. Možno Fešák Auror, má nápadníčku, alebo možno je v tom niečo viac. Aká škoda žienky čo?, Ak si Pheobe získa jeho srdiečko, my ostatné máme smolu. No, ale aby som vás nenudila príliš čítaním. Po pár minútach sa aurorka Malin, postavila a povedala pánovi Kieranovi, že musia sa porozprávať, lebo že také napätie, by nemalo byť medzi nimi keď sú kolegovia. Čo sa to tam deje u Aurorov? Aké Napätie? Hmm, hmm, na tom mi niečo smrdí. Na to musím prísť a ja vám moji milí čitatelia sľubujem, že na to prídem!
Vaša redaktorka,
Mirabella Rozmery Moreberry -
Ohnivé znaky v Hoxtone?
Prípravy na Silvestra a oslávenie nového roku v plnom prúde, predstavte si to moji milí čitatelia, aj redaktori, radi trávia čas na Silvestra so svojou rodinou. No, ale aby sme prišli ku veci. Tieto všetky veci a chystania som musela na nejaký čas odložiť. Pýtate sa asi prečo. Hneď vám odpoviem, na túto otázku.Ako som si tak pila kávu, v nemenovanej kaviarničke u muklov, dostalo sa mi do uší, že nejaké divné veci sa dejú v Hoxtone. Hneď som spozornela, samozrejme, že my čarodejníci hneď vieme o čo sa jedná. A tak som začala pátrať.
Jedného dňa som sa do tej dedinky pri Londýne vydala a áno moji drahí, moje tušenie sa vyplnilo. Na jednom dome boli ohnivé znaky, z domu šírila negatívna energia a verím, že keby idem do vnútra, tak tam by som ju cítila ešte viac. Práve keď som si tak rozmýšľala, že či ísť, alebo neisť do vnútra, pre šťavnatú informáciu ma prekvapila skupinka štyroch čarodejníkov. Nepoznala som ich, no neostávalo mi nič iné, ako sa schovať za krík. Hádam zistím čo sú zač.
Tiež chvíľu pozorovali tie ohnivé znaky a nakoniec vošli dnu. Chvíľu bolo ticho, už som si aj myslela, že nič sa nebude diať. No za chvíľku bol počuť výkrik a pár minút na to strašný rachot. A keby len rachot dámy páni, nemusíte byť auror, ani poriadny skúsení čarodejník, aby ste neprišli nato, že sa tam odohral súboj. Utvrdilo ma to, že zrazu cez okno letela jedna z tých čarodejníkov a dopadla na zem. Tá si niečo ponadávala a krivkavo a tackavo sa vracala na späť. No po nejakej dobe, letí osoba v maske a v plášti cez okno v rukách drží druhú osobu a dopadli tak tiež von na záhradu. Žena sa ledva pozviechala. No pán, alebo pani v maske si to ku nej rázne doskočil, začal ju škrtiť a niečím sa jej vyhrážal. A potom sa rozplynul. Tá žena to predychávala a utekala smerom do domu. Bolo počuť pár rozhovorov a potom vetu. „Poďme rýchlo preč, je dosť možné, že za chvíľku to tu bude plné aurorov.“
Kto sú to zač?
A v tom, keď bola počuť tá veta, bolo počuť to známe puknutie. Premiestnili sa kam si do preč. A mňa už len začala zaujímať jediná otázka. Keď nie sú Aurori? Čo sú to zač? Bola som si pozháňať informácie na Ministerstve. No bezúspešne. Žeby to boli len zvedaví čarodejníci, ktorí do všetkého strkajú svoj zvedaví nos? Alebo nebodaj je za tým niečo viac? Sľubujem Vám vážení, že sa k tomu dopátram.Vaša drahá redaktorka,
Mirabella Rozmerien Moreberry!